Irenej a skaly 2

Ráno, keď sa Irenej zobudil, hútal a hútal ako nájde dvanásť bratov od jedného otca a jednej matere. Nič nevyhútal. 

Smutný sa išiel posťažovať svojhmu škrečkovi Alfonzovi. Potom sa išiel previesť na člne. Ako tak hútal, prišlo mu toto na um : ,,Keď naša sliepka zniesla dvanásť malých kohútikov od jedného kohúta to znamená, že som našiel dvanásť synov od jedného otca a jednej matere. Keď sa vrátil domov ihneď všetko zvestoval Alfonzovi aj dvom starším lenivým a vypočítavým bratom. Vyhnali 12 kohútov ku trom skalám, pri ktorých sedel smutný starček. Skaly sa otvorili. Dohodli sa, že najstarší vstúpi do zlatej, stredný do striebornej a Irenej do obyčajnej skaly.

Vstúpili do skál. Najstarší a najpyšnejší brat uvidel tri zlaté vlasy. Stredný menej pyšný brat uvidel dve strieborné pierka a skromný Irenej uvidel hŕbu pokladu a k tomu tri bronzové nite. Veľmi sa prekvapil a od pokory kľakol nakolená. 

V každej skale bola aj starenka, ktorá im mohla poradiť ako sa dostanú von. Irenejovi starší bratia ju nepočúvli, lebo si mysleli, že si pomôžu aj sami. Ale nič. Irenej starenku samozrejme počúvol a dostal sa von. So sebou si zobral len tri bronzové nite a starenku. 

Starček stále sedel na pni vedľa skál. Keď uvidel starenku, od radosti na ňu zakričal. Bola to jeho stratená manželka. Starenku pred rokmi do skaly uveznila zlá čarodejnica. 

Irenejovi bratia sa už nikdy nevrátili. Keď prišiel domov za otcom, boli všetci šťastní. Irenej si onedlho našiel manželku, s ktorou žil dlho. Spolu mali dieťa, ktorému rozprával tento príbeh.